Obnovovacia frekvencia udáva, koľkokrát za sekundu monitor prekreslí obraz. Pri 60 Hz je to každých 16,7 milisekundy, pri 144 Hz každých 6,9 ms a pri 240 Hz každých 4,2 ms. Kratší interval znamená, že sa pohyb na obrazovke skladá z väčšieho počtu medzikrokov – pôsobí plynulejšie a oko ľahšie sleduje rýchlo sa pohybujúce objekty. Rozdiel však nie je lineárny a každé ďalšie zvýšenie prináša menší prírastok.

Čo presne znamenajú hertze a prečo ich cítite

Najväčší skok zažijete pri prechode zo 60 na 120 až 144 Hz. Čas medzi snímkami sa skráti takmer o 10 ms a rozdiel si všimne aj človek, ktorý hry hrá príležitostne – plynulejší je už pohyb kurzora na pracovnej ploche. Prechod zo 144 na 240 Hz skráti interval už len o 2,7 ms. Stále ide o viditeľné zlepšenie, najmä pri rýchlom otáčaní kamery, no vnímajú ho predovšetkým skúsení hráči súťažných titulov.

Pri 360 Hz a viac sa dostávame do oblasti, kde rozhoduje skôr ostrosť pohybu než samotná plynulosť. Vyššia frekvencia skracuje čas, počas ktorého oko „drží“ jednu snímku, a tým znižuje rozmazanie pri sledovaní pohybu. To je dôvod, prečo profesionálni hráči takéto monitory používajú – nie preto, že by bez nich nemohli hrať.

Herné počítače s RGB ventilátormi vystavené na veľtrhu
Vysoká frekvencia má zmysel iba vtedy, ak počítač dokáže dodávať podobný počet snímok.

Odozva panelu: číslo, ktorému sa nedá veriť

Údaj „1 ms“ na krabici je zvyčajne nameraný pri najagresívnejšom nastavení pretaktovania pixelov a len pre jeden prechod medzi odtieňmi sivej. V praxi sa priemerný čas prechodu pohybuje od 3 do 8 ms a pri agresívnom nastavení vznikajú svetlé alebo tmavé obrysy za pohybujúcimi sa objektmi, takzvaný overshoot.

Pravidlo znie: panel by mal stihnúť prechod medzi farbami v kratšom čase, než je interval medzi snímkami. Monitor s 240 Hz a priemernou odozvou 6 ms nedokáže naplno využiť svoju frekvenciu, pretože pixely sa ešte nestihnú preklopiť a už prichádza ďalšia snímka. Preto sa oplatí čítať nezávislé merania a v ponuke monitora vyskúšať stredný stupeň pretaktovania, ktorý býva najvyváženejší.

Typy panelov – porovnanie pre hranie
VlastnosťIPSVAOLED
Priemerná odozva4 – 6 ms6 – 12 mspod 0,5 ms
Kontrast1 000 : 13 000 : 1prakticky nekonečný
Pozorovacie uhlyvýbornépriemernévýborné
Tmavé scényžiara v rohochšmúhy pri pohybedokonalá čierna
Riziko vypáleniažiadnežiadnepri statických prvkoch
Typické využitieuniverzálnefilmy, pomalšie hryrýchle aj príbehové hry

Adaptívna synchronizácia a obmedzenie snímok

Počítač len zriedka vyrába snímky v presne rovnakom tempe, v akom ich monitor zobrazuje. Bez synchronizácie vzniká trhanie obrazu (tearing), s klasickou vertikálnou synchronizáciou zas rastie oneskorenie. Adaptívna synchronizácia – FreeSync alebo G-Sync – rieši problém tak, že monitor prispôsobí svoju frekvenciu tempu grafickej karty.

Aby fungovala správne, snímková frekvencia musí zostať v rozsahu, ktorý monitor podporuje. Osvedčený postup je zapnúť adaptívnu synchronizáciu, v ovládači grafiky povoliť vertikálnu synchronizáciu a zároveň obmedziť snímkovú frekvenciu tri až štyri snímky pod maximum monitora – napríklad na 162 pri 165 Hz. Tak sa vyhnete trhaniu aj nárastu oneskorenia. Viac o tom píšeme v článku o input lagu.

Rozlíšenie, veľkosť a výkon počítača

Monitor treba vyberať spolu so zostavou. Grafická karta, ktorá na 1080p zvládne 200 snímok, ich na 1440p vyrobí približne 140 a na 4K okolo 75. Kúpa 4K monitora so 240 Hz pre strednú zostavu preto nedáva zmysel – panel nikdy nevyužijete a za frekvenciu zaplatíte zbytočne.

Pre väčšinu hráčov je dnes najlepším kompromisom 27-palcový monitor s rozlíšením 2560 × 1440 a frekvenciou 144 až 180 Hz. Na súťažné hranie s dôrazom na výkon ostáva výbornou voľbou 24,5-palcový panel s 1080p a 240 Hz. Ak hráte najmä príbehové hry a pozeráte filmy, zvážte OLED alebo kvalitný VA panel.

Makrosnímka subpixelov displeja v červenej, zelenej a modrej farbe
Rozlíšenie a hustota pixelov určujú ostrosť, frekvencia plynulosť – obe stoja výkon.

Nastavenie po vybalení

Aj kvalitný monitor pracuje po vybalení s kompromisnými nastaveniami. Vypnite dynamický kontrast a režimy s názvami ako „FPS“ či „RTS“, ktoré zvyčajne len umelo zosvetlia tiene a prepália farby. Zvoľte štandardný alebo používateľský režim, nastavte jas tak, aby biela plocha neoslňovala – vo väčšine miestností stačí 120 až 160 nitov – a vyskúšajte stupne pretaktovania odozvy na testovacom obraze s pohybujúcim sa objektom.

Ak monitor ponúka funkciu redukcie rozmazania pohybu pomocou blikajúceho podsvietenia, vyskúšajte ju pri súťažných hrách. Obraz v pohybe bude ostrejší, no jas klesne a niektorým ľuďom blikanie nevyhovuje. Pri bežnom hraní ju odporúčame nechať vypnutú. Nakoniec overte v ovládači grafiky, že výstup používa plný rozsah farieb RGB.

Ako vybrať monitor krok za krokom

  • Zistite, koľko snímok vaša zostava reálne dosahuje v hrách, ktoré hráte najčastejšie.
  • Zvoľte rozlíšenie, pri ktorom zostane snímková frekvencia v rozsahu adaptívnej synchronizácie.
  • Hľadajte nezávislé merania odozvy a overshootu, nie údaj z krabice.
  • Overte, či máte port a kábel, ktorý podporuje plnú frekvenciu.
  • Skontrolujte ergonómiu stojana – výšku, náklon a možnosť montáže na rameno.

Časté otázky

Uvidím rozdiel medzi 144 a 240 Hz?

Väčšina ľudí áno, najmä pri rýchlom otáčaní kamery v strieľačkách. Rozdiel je však menší než medzi 60 a 144 Hz a naplno ho využijete, len ak počítač dosahuje porovnateľný počet snímok.

Musím mať toľko FPS, koľko má monitor hertzov?

Nie. Vďaka adaptívnej synchronizácii je obraz plynulý aj pri nižšej snímkovej frekvencii. Vyššie FPS však znižuje oneskorenie, preto sa oplatí držať sa blízko hornej hranice.

Je OLED vhodný na každodenné hranie?

Áno, súčasné OLED panely majú ochranné mechanizmy proti vypáleniu. Odporúčame skryť statické prvky pracovnej plochy a využívať tmavý režim, ak monitor slúži aj na prácu.

Aký kábel potrebujem na 240 Hz?

Pri rozlíšení 1440p postačí DisplayPort 1.4 alebo HDMI 2.1. Pri 4K s vysokou frekvenciou sa oplatí DisplayPort 2.1 alebo kompresia DSC, ktorú podporuje monitor aj grafická karta.

Portrét – Lucia Kováčová
Autor článku

Lucia Kováčová

Monitory a periférie

Vyštudovala elektrotechniku a špecializuje sa na zobrazovacie technológie. Meria odozvu panelov, testuje myši a klávesnice a nedá dopustiť na dobre nastavený ekvalizér farieb.

Ako hodnotíme praktický dopad, vysvetľujeme v redakčných zásadách.